reklama

Človek ? boh

Včera som napísal evolučný algoritmus a „stvoril“ populáciu jedincov. Mali svoj život, množili sa, umierali. A popritom riešili problém hľadania minima funkcie. Stal som sa ich stvoriteľom , ich bohom ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Možno niekto namietne, že môj program bol primitívny, nepodobal sa na nič prírodné. Ale čo ak ľudia raz stvoria umelú bytosť, ktorá bude vedieť samostatne premýšľať, samostatne tvoriť plán na riešenie problémov ? Niektoré japonské firmy majú v tomto smere dosť znateľné pokroky. Veď sa stačí pozrieť napr. na ASIMA. Už dokáže chodiť, komunikovať. Musíme však spraviť androida, ktorý bude na našej úrovni ? Dokáže ľudský mozog pochopiť ľudský mozog ? Podľa mňa nie. A prečo robiť univerzálnu bytosť, ktorá nám bude rovná (pričom je málo pravdepodobné, že sa ju podarí vytvoriť) keď je ľahšie urobiť špecializované bytosti, ktoré budú „našité“ na sféru ich pôsobnosti. Narážame však na problém, že umelé bytosti nemajú základnú vlastnosť živých, nedokážu sa rozmnožovať. Moji jedinci v evolučnom algoritme to dokázali. Žijú v svojom virtuálnom svete a nevedia, že ich niekto „stvoril“ aby splnili účel. Vedia len to, že silnejší prežije. Tak ako v prírode. Je to istým spôsobom umelý život. Skladá sa síce iba z núl a jednotiek, ale vykazuje známky života aj inteligencie. A to som použil iba úplný základ. Čo takto zdvojený genotyp, hľadanie riešenia s ohraničeniami, keď sa jedinci dokážu vyhýbať prekážkam a ísť iba po dovolenom priestore. Stále je to málo inteligentné ? A čo takto počítačové hry, niekým zatracované, inými ospevované. Práve tam možno vidieť napredovanie prostriedkov umelej inteligencie. Pred pár rokmi to boli jednoduché hry, kde sa nepriatelia iba hýbali a strieľali. A kde sme teraz... V najnovších hrách sa už postavy správajú ako ľudia, majú svoje potreby, učia sa, vyvíjajú. Existujú v svojom virtuálnom svete a správajú sa podľa jeho pravidiel. Nevedia, že existuje aj svet tam vonku, živého človeka berú len ako ďalšiu postavu. A ľudia sa opäť a opäť vracajú do týchto umelých svetov. A možno aj práve kvôli týmto postavám. V umelom svete je evolúcia bytosti na vyššom stupni ako v reálnom svete. Ale uznajú ich niekedy za živé, keď sú zviazané vo vnútri počítačov ? Možno keď bude možné priamo vstúpiť do tohto virtuálneho sveta, tak tieto bytosti ožijú. Takže sú vlastne dva smery. Prvý „reálny“ ktorý sa pokúša vytvoriť umelého človeka v reálnom svete a druhý „virtuálny“ ktorý sa pokúša dostať reálneho človeka do umelého sveta. Len čas ukáže či sa človek stane stvoriteľom a de facto bohom umelého človeka, alebo sa stane zajatcom umelého sveta, ktorý sám vytvoril. Keď však stvorí umelého človeka, stane sa stvoriteľom a možno sa ho raz jeho výtvor opýta, aký je dôvod jeho existencie. Čo mu jeho stvoriteľ odpovie ? Možno je aj ľudstvo len genetický algoritmus, ktorý hľadá minimum funkcie.Túto esej som vzpracoval na predmet Filozofické aspekty umelej inteligencie a je zverejnená so súhlasom pána Prof. Sarnovského.

Dušan Andráš

Dušan Andráš

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pan inžinier, ťažko pracujúci človek. Zoznam autorových rubrík:  uvahaPokus o umenieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu